Princípy IBSE

 

Výskumne ladená koncepcia prírodovedného vzdelávania (Inquiry-based science education - IBSE) je inšpirovaná vedeckými výskumnými postupmi. Výskumné činnosti vo svojej tradičnej podobe sú využívané ako vzdelávacia aktivita. Detskému veku sa koncepcia prispôsobuje tým, že sú riešené jednoduché výskumné otázky, pričom vedecké postupy zostávajú podobné a dokonca niekedy totožné s reálnymi vedeckými metódami.

Proces hľadania odpovedí na identifikované otázky a proces hľadania vysvetlení vychádza z aktuálnych predstáv (teórií), ktoré sú postavené na predchádzajúcich skúsenostiach výskumníka – či už vedca alebo v našom prípade dieťaťa. Vedecká aktivita začína vtedy, keď sa pokúšame o vysvetlenie aktuálne pozorovaných skutočností aktuálnymi predstavami (teóriami) a zisťujeme, či novú skutočnosť dokážeme ich pomocou vysvetliť alebo nie. Vytváranie odpovede na túto otázku predstavuje proces zhromažďovania relevantných a dôveryhodných dôkazov. Dôkaz pritom chápeme ako súbor dát spolu s presvedčivým argumentom, ktorý spája dáta a vytvára možné vysvetlenie javu alebo udalosti v reálnom svete.

Proces hľadania odpovede na výskumnú otázku môže v sebe zahŕňať kontrolovaný experiment, podrobné a systematické pozorovanie alebo napríklad aj konzultáciu s odborníkom. Konkrétny dôkaz potom limituje vznik určitých myšlienok, interpretácií a vysvetlení. Ak sú poskytnuté nové dôkazy, môžu vznikať aj nové myšlienky a vysvetlenia. Vysvetlenia vytvorené na základe dôkazov sú potom hodnotené podľa toho, ako účinne dokážu vysvetliť realitu.

Principiálny význam má samotný spôsob dopracovávania sa k dôkazom a je označovaný ako algoritmus vedeckého skúmania. Ten začína (ako u vedcov, tak aj u detí) prostredníctvom skúmania, ktoré je iniciované a aj ďalej smerované výskumnou otázkou. Vyhľadávanie výskumných otázok, ktoré potom veľmi prirodzene spúšťajú výskumný proces, je vo výskumne ladenej koncepcii prírodovedného vzdelávania najdôležitejšie. Aby bolo dieťa do procesu skúmania skutočne kognitívne začlenené, musí samo otázku identifikovať (musí mu byť vlastná). Úlohou učiteľa je pomocou tzv. stimulujúcej situácie viesť dieťa k položeniu si otázky, ktorú má učiteľ viac-menej vopred pripravenú.

Stimulujúcou situáciou môže byť napríklad demonštrácia nového javu alebo anomálnej situácie. Otázka môže vzniknúť aj prostredníctvom podrobnejšieho, cieleného a učiteľom riadeného preskúmania určitého javu. Otázka však môže vzniknúť aj ako reakcia na diskusiu o určitej skutočnosti alebo jave. Podstatné je vzbudiť zvedavosť. Vzhľadom na vek detí je vhodné vytvárať stimulujúce situácie senzomotorického charakteru, v ktorých sú detské naivné teórie konfrontované s realitou.

Ak je vzniknutá otázka dieťaťu vlastná, samo je orientované (a samozrejme aj učiteľom v tomto smere podporované) k vyhľadávaniu informácií, pomocou ktorých by dokázalo vytvoriť primerané vysvetlenie. To znamená, že hľadá dôkazy, fakty. Vyhľadávanie informácií môže mať rôzny charakter. Môže ísť o:

  • klasický experiment (ako plánovaná intervencia),
  • pozorovanie,
  • priamu interakciu s javom alebo situáciou (získavanie empirického materiálu prostredníctvom pokusov a omylov)
  • alebo prostredníctvom konzultácie s odborníkom,
  • hľadaním v informačných zdrojoch.

Získané informácie poskytnú dôkaz (dôkazy), ktorý podporí logické (predtým hypotetické) vysvetlenie javu.

Čítať celý článok...